Atlas Tatier

Atlas má formu 28 samostatných listov, kde je 82 máp a 168 ilustrácií rozdelených do kategórií:

1. TATRY AKO FYZICKOGEOGRAFICKÝ REGIÓN,

2. KLÍMA,

3. VODSTVO,

4. GEOLOGICKÁ STAVBA A PODZEMNÉ VODY,

5. RELIÉF,

6. PôDY

7. TYPY PRÍRODNÉHO PROSTREDIA.

Hovorili o Atlase v Správach RTVS - http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/9936/84223

Z Úvodu:

"Vedecké výskumy neživej prírody Tatier majú dlhoročnú tradíciu. Už pred dvesto rokmi ju opísal Stanislaw Staszic v diele s názvom O ziemiorodztwie Karpatow... Pred tridsiatimi rokmi vznikol Atlas Tatranského národného parku (poľského), v ktorom bolo 12 mapových listov venovaných práve tejto téme. Bol to prvý komplexný opis neživej prírody poľských Tatier na mapách. V súčasnosti dávame milovníkom Tatier do rúk publikáciu obsahujúcu aktuálne poznatky o neživej tatranskej prírode, ktorá je znázornená formou máp a ilustrácií umiestnených na 28 mapových listoch. Pripravili ju najlepší špecialisti vo svojom odbore, ktorí využili najnovšie technické vymoženosti v oblasti tvorby kartografických ilustrácií. Mapy zahŕňajú nielen oblasť poľských Tatier, ale aj slovenskú časť pohoria. V histórii je to prvé dielo tohto druhu týkajúce sa Tatier ako celku a jeho vytvorenie si vyžadovalo úzku spoluprácu odborníkov z obidvoch strán hranice. Spájanie výsledkov výskumov bolo v mnohých prípadoch výnimočne ťažkou úlohou vzhľadom na rozdiely v metodikách, forme zhromažďovania údajov alebo terminológii. Napriek tomu bolo vynaložené množstvo úsilia, aby mapy navzájom na seba nadväzovali. Zámerom redaktorov publikácie Atlas Tatier – neživá príroda je predložiť ju širokej verejnosti. Určená je rovnako ľuďom profesionálne spojeným s jej tematikou (vedci, pedagógovia, študenti, tatranskí horskí sprievodcovia, pracovníci oboch národných parkov) ako aj všetkým milovníkom Tatier. V prípade druhej skupiny si môže porozumenie niektorých tém vyžadovať použitie odbornej literatúry. Atlas Tatier – neživá príroda obsahuje vysvetlivky v troch jazykoch (poľsky, slovensky a anglicky). Preklady nie sú vždy doslovné, keďže ich autori dávali najväčší dôraz na poskytnutie možnosti porozumenia textu používateľom jednotlivých jazykov. V prípade topografických názvov bol prijatý princíp ich uvádzania v jazykovej verzii podľa polohy daného objektu (v Poľsku – poľské názvy, na Slovensku – slovenské, pohraničné a cezhraničné – dvojité). Použité bolo názvoslovie podľa Witolda Henryka Paryského. Atlas by nevznikol, ak by pri jeho koncipovaní nepomohli dr inż. Wladyslaw Borowiec, Poľská spoločnosť priateľov vied o Zemi, organizáciav Krakove, riaditelia: Peter Líška – Štátne lesy TANAPu a Pavol Majko – Správa TANAPu, a taktiež pracovnícy ŠL a Správy TANAPu, zvlášť Milan Koreň, Marián Šturcel, Peter Fleischer a Slavomír Celer. Veľmi pekne ďakujeme. Veríme, že Atlas Tatier – neživá príroda poskytne inšpiráciu pre ďalšie výskumy vedcom a bude hodnotným zdrojom poznatkov aj pre ďalších čitateľov."

REDAKTORI